Nech je vektorovou rovnicou (5.1) definovaná regulárna krivka
.
Označme
a
body, odpovedajúce na krivke
ľubovolnej
ale pevnej hodnote
a nejakej hodnote
z intervalu
. Na intervale
definujme funkciu
 |
(5.19) |
respektíve
 |
(5.20) |
Každej hodnote parametra
môžeme priradiť číslo
, ktoré vyjadruje dĺžku krivky medzi
bodmi
a
. Z rovnice (5.9) vyplýva, že derivácia
je pre všetky
rôzna od nuly. Funkcia
,
je teda
rýdzo monotónna a môžeme k nej zostrojiť inverznú funkciu
 |
(5.21) |
ktorá realizuje vzájomne jednoznačné zobrazenie intervalu
na
interval
. Pre deriváciu tejto inverznej funkcie platí
pre všetky
. Pomocou funkcie (5.21) môžeme previesť na
skúmanej krivke transformáciu parametra. Dostaneme tak novú vektorovú
rovnicu krivky
![\begin{displaymath}
{\bf p}={\bf p}[t(s)]={\bf p}(s), \qquad s \in I,
\end{displaymath}](img3560.gif) |
(5.22) |
v ktorej parametrom je dĺžka oblúka krivky od bodu
do bodu
a ktorú nazývame prirodzenou
parametrizáciou krivky. Všetky derivácie podľa oblúka
budeme označovať čiarkou, t.j.
na rozdiel od derivácií podľa všeobecného parametra, ktoré
označujeme bodkou. Pre veľkosť vektora
platí
 |
(5.23) |
Vlastnosť (5.23) je nutnou a postačujúcou podmienkou na to, aby
parametrizácia
bola prirodzenou parametrizáciou
regulárnej krivky
.
-
Príklad 9.
Nájdime prirodzenú parametrizáciu skrutkovice (5.4).
Riešenie: Na krivke (5.4) zavedieme nový parameter, ktorý je oblúkom.
Vypočítame prvú deriváciu podľa všeobecného parametra
![\begin{displaymath}
{\bf\dot p}(t)=[- r \sin t, r \cos t, c]
\end{displaymath}](img3566.gif) |
(5.24) |
a dĺžku krivky zo vzťahu (5.20)
K funkcii
vypočítame inverznú funkciu
Odtiaľ vyplýva, že hľadaná vektorová rovnica, v ktorej parameter
je oblúkom, má tvar
![\begin{displaymath}
{\bf p}(s)=[ r \cos {\displaystyle
\frac{s}{\sqrt{r^2+c^...
...qrt{r^2+c^2}}}, {\displaystyle
\frac{cs}{\sqrt{r^2+c^2}}} ].
\end{displaymath}](img3570.gif) |
(5.25) |
Prirodzená parametrizácia má veľký význam pri
teoretických úvahách. Pri konkrétnom počítaní ju nebudeme
vedieť vždy určiť lebo integrály na pravej strane vzťahov
(5.19) a (5.20) môžu byť komplikované alebo primitívna
funkcia nie je elementárna.