Základom theórie kriviek je pojem vektorovej funkcie jednej
reálnej premennej, funkcie
, ktorá každému číslu
z
jednorozmerného intervalu
priraďuje práve jeden vektor
.
Pre túto funkciu používame zápis
 |
(5.1) |
alebo po zložkách
![\begin{displaymath}
{\bf p}=[x(t), y(t), z(t)], \qquad t \in J,
\end{displaymath}](img3470.gif) |
(5.2) |
resp.
 |
(5.3) |
kde
sú reálne funkcie definované na spoločnom
intervale
. Pre vektorovú funkciu môžeme vzhľadom na vzťah
(5.3) definovať pojmy limita, spojitosť a derivácia pomocou
týchto pojmov pre reálnu funkciu reálnej premennej (kapitoly 6.5, 6.6 a 7,
Riešené úlohy z matematiky I).
Vektorová funkcia
má v bode
limitu
ak pre každú postupnosť
takú, že
príslušná postupnosť funkčných hodnôt
konverguje k vektoru
. Vektorová funkcia (5.3) má v bode
limitu práve vtedy, ak v tomto bode majú limitu reálne funkcie
.
Vektorová funkcia
je spojitá v bode
, ak
Vektorová funkcia (5.3) je spojitá v bode
práve vtedy, ak sú
v tomto bode spojité reálne funkcie
.
Vektorová funkcia
má deriváciu
v bode
ak existuje limita
Vektorová funkcia (5.3) má v bode
deriváciu práve vtedy, ak v
tomto bode majú deriváciu reálne funkcie
.