Predpokladajme opäť, že regulárna krivka je daná vektorovou
rovnicou (5.22), v ktorej parameter je oblúkom. Poznamenajme, že
vektor sa nazýva vektor prvej krivosti v bode , teda pre
veľkosť tohto vektora platí (5.34). Potom vzhľadom na
(5.32) môžeme písať
|
(5.36) |
Ak pre jednotkový dotyčnicový vektor zavedieme označenie
rovnicu (5.36) upravíme na tvar
|
(5.37) |
čo je prvý Frenetov vzorec.
Poznámka: Prechod od vzťahu (5.34) ku vzťahu (5.33) na
výpočet krivosti nájdu záujemci v (Budinský, kap. 3.2., str 60).
V danom bode krivky budeme skúmať deriváciu
jednotkového vektora binormály a ukáže sa, že
dospejeme k druhej krivosti . Derivujeme podľa parametra
obe strany rovnice
a dostaneme vzťah
z ktorého vyplýva, že vektor je v každom bode krivky
buď nulový, alebo nenulový a kolmý na vektor .
Môžeme teda vektor vyjadriť ako lineárnu kombináciu vektorov
, ktoré sú tiež kolmé na a písať
|
(5.38) |
kde a
sú neznáme konštanty. Vynásobme
skalárne obe strany tejto rovnice vektorom . Dostaneme tak
|
(5.39) |
Ukážeme, že . Z rovnice
vyplýva
ďalším derivovaním, že
Odtiaľ a zo vzťahu (5.37) ľahko overíme, že
, a teda aj
a
z (5.39) . Rovnica (5.38) má teda tvar
|
(5.40) |
Nazývame ju tretím Frenetovým vzorcom.
Čitateľa zrejme zaskočilo, že sa v predchádzajúcom
výklade nehovorí o druhom Frenetovom vzorci. Tento bude výsledkom
nasledujúcej konštrukcie.
Hovoríme, že tri vektory tvoria ortonormálny systém, ak
sú jednotkové a navzájom kolmé. Zrejme vektory
a v bode krivky tvoria takýto systém. Môžeme
vypočítať vektory
a a vyjadriť
ich ako lineárne kombinácie vektorov
,
čo zapíšeme nasledovne
Vo všeobecnom prípade má matica koeficientov
tvar
Dôkaz je dostupný v (Budinský kap. 3.4., str. 66). Vzhľadom k (5.37)
a (5.40) dostávame tak rovnice
Tak sme odvodili Frenetove vzorce, ktoré tvoria základ
diferenciálnej geometrie kriviek, pretože na ne môžeme previesť
celú problematiku tejto disciplíny.