Nech je vektorovou rovnicou (5.1) definovaná regulárna krivka .
Označme a body, odpovedajúce na krivke ľubovolnej
ale pevnej hodnote a nejakej hodnote z intervalu . Na intervale
definujme funkciu
|
(5.19) |
respektíve
|
(5.20) |
Každej hodnote parametra môžeme priradiť číslo
, ktoré vyjadruje dĺžku krivky medzi
bodmi a . Z rovnice (5.9) vyplýva, že derivácia
je pre všetky rôzna od nuly. Funkcia , je teda
rýdzo monotónna a môžeme k nej zostrojiť inverznú funkciu
|
(5.21) |
ktorá realizuje vzájomne jednoznačné zobrazenie intervalu na
interval . Pre deriváciu tejto inverznej funkcie platí
pre všetky . Pomocou funkcie (5.21) môžeme previesť na
skúmanej krivke transformáciu parametra. Dostaneme tak novú vektorovú
rovnicu krivky
|
(5.22) |
v ktorej parametrom je dĺžka oblúka krivky od bodu do bodu
a ktorú nazývame prirodzenou
parametrizáciou krivky. Všetky derivácie podľa oblúka
budeme označovať čiarkou, t.j.
na rozdiel od derivácií podľa všeobecného parametra, ktoré
označujeme bodkou. Pre veľkosť vektora platí
|
(5.23) |
Vlastnosť (5.23) je nutnou a postačujúcou podmienkou na to, aby
parametrizácia
bola prirodzenou parametrizáciou
regulárnej krivky .
-
Príklad 9.
Nájdime prirodzenú parametrizáciu skrutkovice (5.4).
Riešenie: Na krivke (5.4) zavedieme nový parameter, ktorý je oblúkom.
Vypočítame prvú deriváciu podľa všeobecného parametra
|
(5.24) |
a dĺžku krivky zo vzťahu (5.20)
K funkcii vypočítame inverznú funkciu
Odtiaľ vyplýva, že hľadaná vektorová rovnica, v ktorej parameter
je oblúkom, má tvar
|
(5.25) |
Prirodzená parametrizácia má veľký význam pri
teoretických úvahách. Pri konkrétnom počítaní ju nebudeme
vedieť vždy určiť lebo integrály na pravej strane vzťahov
(5.19) a (5.20) môžu byť komplikované alebo primitívna
funkcia nie je elementárna.