Pri praktických aplikáciách často potrebujeme stanoviť maximálnu a minimálnu hodnotu nejakej funkcie nie na celom jej definičnom obore, ale len na nejakej jeho časti (napr. na nejakej rovinnej krivke alebo na priestorovej ploche). Najjednoduchším predstaviteľom problémov uvedeného typu je nasledujúca úloha:
Úloha o viazaných extrémoch v rovine je nájsť najmenšiu a najväčšiu hodnotu funkcie pre tie body , ktoré ležia na krivke určenej rovnicou . (Stručne povedané, hľadáme extrémy funkcie na krivke , alebo s väzbou .)
Ak rovnica je rozumne jednoduchá, tak z nej možno vypočítať jednu z premenných , dosadiť výsledok do funkcie a tým previesť problém na výpočet extrému funkcie jednej premennej. Toto však nie je vždy možné, alebo to nemusí byť výhodné. Preto si v ďalšom vysvetlíme inú, univerzálnejšiu metódu založenú na jednoduchej geometrickej úvahe.
Predstavme si, že v rovine máme nakreslenú krivku určenú rovnicou , a že v bodoch tejto krivky hľadáme napr. najmenšiu hodnotu funkcie , t.j. najmenšiu "výšku" plochy nad krivkou . Predstierajme na chvíľu, že túto najmenšiu hodnotu (výšku) poznáme; nech je to . Teda, pre na krivke neexistujú žiadne body, pre ktoré by platilo . Spomeňme si, že krivky s rovnicou sme nazvali vrstevnicami. Predchádzajúci fakt preložený do reči geometrie teda znamená, že pre sa vrstevnice nepretínajú s krivkou . Navyše, ak sa "blíži"ku zľava, tak sa príslušné vrstevnice "približujú"v rovine ku krivke . Hodnota je potom najmenšou hodnotou parametra , pre ktorú "pohybujúce sa"vrstevnice "dosiahnu"krivku , a to v nejakom bode . Intuitívne sa dá nahliadnuť (a aj exaktne dokázať), že v bode dôjde k dotyku vrstevnice s krivkou . To znamená, že v bode majú krivky a spoločnú dotyčnicu, a teda aj rovnobežné normálové vektory. Ako vieme z podkapitoly 4.2.4, normálový vektor k vrstevnici v bode je práve vektor gradientu v danom bode, čiže . Podobne, normálový vektor v tom istom bode ku krivke je . Keďže sme zistili, že tieto vektory musia byť rovnobežné, musia byť jeden násobkom druhého, t.j. existuje nejaké číslo také, že .
Podobné závery platia aj pre určovanie najväčšej hodnoty funkcie na krivke . Uvedená metóda lokalizovania extrémov sa nazýva Lagrangeova metóda hľadania viazaných extrémov; uvedieme jej zhrnutie.
Lagrangeova metóda. Nech funkcie a majú
spojité parciálne derivácie na nejakej oblasti v rovine. Nech
na krivke funkcia nadobúda svoju
najmenšiu, resp. najväčšiu hodnotu v bode .
Potom súradnice spolu s nejakým číslom
spĺňajú nasledujúcu sústavu rovníc:
Keďže gradient je vektor, ktorého zložky sú
parciálne derivácie, môžme prvú z uvedených rovníc
napísať v tvare
. Sústava rovníc (4.15) je teda
ekvivalentná so sústavou troch rovníc s tromi neznámymi:
Poznamenajme, že Lagrangeova metóda má tvar implikácie, a teda s jej pomocou dostaneme len body , ktoré sú kandidátmi na to, aby v nich funkcia mala najmenšiu alebo najväčšiu hodnotu. O tom, či sa v danom bode nejaký extrém vôbec nadobudne, musíme rozhodnúť inak. Spravidla sa pritom opierame o geometrické úvahy a o fakt, že spojitá funkcia na uzavretej a ohraničenej množine vždy nadobudne svoju najmenšiu, resp. najväčšiu hodnotu v niektorom bode množiny .
-
Príklad 1.
Nájdite najmenšiu a najväčšiu
hodnotu funkcie na krivke .
Riešenie: Lagrangeova metóda pracuje pre krivky s
rovnicou , preto v našom prípade je
. Najprv vyriešime sústavu rovníc
(4.16), teda:
Lagrangeova metóda pre lokalizovanie viazaných extrémov
pre funkcie troch premenných je obdobná. Nech
a sú funkcie, ktoré majú na nejakej oblasti
v spojité parciálne derivácie prvého rádu.
Potom súradnice bodu, v ktorom
funkcia nadobúda na ploche svoju
najmenšiu, resp. najväčšiu hodnotu, spĺňajú
sústavu rovníc
-
Príklad 2.
Na ploche nájdite body, ktoré
sú najbližšie k počiatku súradnicovej sústavy.
Riešenie: Vzdialenosť bodu od počiatku
súradnicovej sústavy sa rovná
.
Našou úlohou je nájsť body na ploche
, v ktorých funkcia nadobudne najmenšiu
hodnotu; to nastane práve vtedy, keď za tých istých
podmienok funkcia
nadobudne najmenšiu
hodnotu. (Inak povedané, namiesto minimalizácie vzdialenosti
minimalizujeme jej druhú mocninu, čím sa vyhneme
výrazom s odmocninami.) Hľadáme teda body, v ktorých funkcia
nadobúda svoju najmenšiu hodnotu na
ploche určenej rovnicou ; naša väzbová
funkcia je teda
. Postupujeme Lagrangeovou
metódou, teda zostavíme sústavu rovníc podľa
(4.18):
Nasledujúce dva odstavce budú venované riešeniu tejto sústavy. Z tretej rovnice máme , a teda alebo . Ak , tak zo štvrtej rovnice máme . Vyjadrením z prvých dvoch rovníc dostávame , čiže . To v kombinácii s napokon dáva dve riešenia: a , alebo a . Pamätajme, že to všetko bolo v prípade ; tak dostávame súradnice dvoch bodov, ktoré spĺňajú Lagrangeove rovnice (4.18): a .
Zostáva vyšetriť prípad, keď , a teda . Potom z prvých dvoch rovníc dostávame a , čo je možné iba vtedy, ak . Zo štvrtej rovnice potom máme , a teda . Tak dostávame súradnice ďalších dvoch bodov spĺňajúcich Lagrangeove rovnice: a .
Body až sú teda kandidátmi na tie body, v ktorých funkcia nadobudne svoju najmenšiu hodnotu na ploche . Pre hodnoty funkcie v týchto bodoch máme: , a . Z geometrickej úvahy (vrstvové plochy funkcie sú guľové plochy so stredom v počiatku) vyplýva, že hodnota je naozaj najmenšou hodnotou funkcie na ploche , a nadobúda sa v bodoch .
Hľadaná najmenšia vzdialenosť plochy od počiaktu súradnicovej sústavy je teda a realizuje sa v bodoch a .
Na záver uvedieme príklad, kedy o existencii extrémov pri použití Lagrangeovej metódy musíme rozhodnúť neštandardne.
-
Príklad 3.
Určte najmenšiu a najväčšiu hodnotu
funkcie na ploche určenej rovnicou .
Riešenie: Postupujeme opäť Lagrangeovou
metódou, čiže zostavíme sústavu rovníc podľa
(4.18):
Vidíme, že a Môžme teraz tvrdiť, že hodnoty a sú najmenšou a najväčšou hodnotou funkcie na danej ploche? Nuž, ak by naša plocha určená rovnicou bola uzavretá a ohraničená, tak áno. Žiaľ, táto plocha je rovina v priestore, a teda je neohraničená, a uvedený princíp nemožno použiť.
Pomôžeme si nasledovne: Vyjadríme z rovnice roviny a dosadíme do našej funkcie , čím dostávame funkciu dvoch premenných . Ak teraz napr. , tak máme , a táto funkcia pre má limitu . To znamená, že naša funkcia nemá najmenšiu hodnotu! Podobne, ak napr. , tak , a táto funkcia má pre pre zmenu limitu , t.j. funkcia nemá ani najväčšiu hodnotu! Vidíme, že napriek existencii až 4 kandidátov na extrémy vyplývajúcich z Lagrangeovej metódy, funkcia v skutočnosti nemá ani najmenšiu, ani najväčšiu hodnotu na danej ploche (rovine).