Pri počítaní nevlastných integrálov druhého druhu môžeme používať premennú hranicu a výpočet limity podobne ako pri nevlastných integráloch prvého druhu ([E], [I], [K]), alebo môžeme postupovať nasledovne.
Nazvime funkciu zovšeobecnenou primitívnou k funkcii v intervale , ak pre všetky s možnou výnimkou konečného počtu.
Nech je funkcia neohraničená v intervale .
Ak existuje spojitá zovšeobecnená primitívna funkcia v intervale , tak konverguje a
Ak existuje neohraničená zovšeobecnená primitívna funkcia v intervale , tak diverguje.
-
Príklad 15.
Vypočítame nevlastné integrály druhého druhu
a) b) c)
Riešenie:
a) Integrovaná funkcia má primitívnu funkciu (overte!)
, ktorá je spojitá v intervale
. Naviac integrovaná funkcia je nepárna, preto
daný integrál existuje a rovná sa .
b) Integrovaná funkcia má primitívnu funkciu (overte!)
v intervale
, ktorá je v tomto
intervale neohraničená (prečo?). Preto
diverguje.
Budeme uvažovať tri prípady vzhľadom k parametru .
Pre má integrovaná funkcia spojitú primitívnu funkciu
v intervale
a preto daný integrál konverguje a platí
Pre má integrovaná funkcia zovšeobecnenú primitívnu funkciu v intervale , ktorá v tomto intervale nie je ohraničená a preto aj v tomto prípade integrál diverguje.
-
Príklad 16.
Vypočítame nevlastné integrály
a) b)
Riešenie:
a) Integrovaná funkcia má zovšeobecnenú primitívnu funkciu
, ktorá je v okolí bodu neohraničená,
preto daný integrál diverguje.
b) Substitúciou
prevedieme daný nevlastný integrál
(prvého aj druhého druhu !) na iný nevlastný integrál (len) prvého
druhu
Nasledujúci príklad upozorňuje na nutnosť overiť si pred počítaním integrálu, či ide o integrál vlastný alebo nevlastný. -
Príklad 17.
Počítame
.
Riešenie: