Pri praktických aplikáciách často potrebujeme stanoviť maximálnu a minimálnu hodnotu nejakej funkcie nie na celom jej definičnom obore, ale len na nejakej jeho časti (napr. na nejakej rovinnej krivke alebo na priestorovej ploche). Najjednoduchším predstaviteľom problémov uvedeného typu je nasledujúca úloha:
Úloha o viazaných extrémoch v rovine je
nájsť najmenšiu a najväčšiu hodnotu
funkcie pre tie body
, ktoré ležia
na krivke určenej rovnicou
. (Stručne
povedané, hľadáme extrémy funkcie
na krivke
, alebo s väzbou
.)
Ak rovnica je rozumne jednoduchá, tak z nej možno
vypočítať jednu z premenných
, dosadiť výsledok
do funkcie
a tým previesť problém na výpočet
extrému funkcie jednej premennej. Toto však nie je vždy
možné, alebo to nemusí byť výhodné. Preto si
v ďalšom vysvetlíme inú, univerzálnejšiu metódu
založenú na jednoduchej geometrickej úvahe.
Predstavme si, že v rovine máme nakreslenú krivku
určenú rovnicou , a že v bodoch tejto krivky
hľadáme napr. najmenšiu hodnotu funkcie
,
t.j. najmenšiu "výšku" plochy
nad krivkou
.
Predstierajme na chvíľu, že túto najmenšiu hodnotu (výšku)
poznáme; nech je to
. Teda, pre
na krivke
neexistujú žiadne body, pre ktoré by platilo
.
Spomeňme si, že krivky s rovnicou
sme nazvali
vrstevnicami. Predchádzajúci fakt preložený do
reči geometrie teda znamená, že pre
sa vrstevnice
nepretínajú s krivkou
. Navyše,
ak sa
"blíži"ku
zľava, tak sa príslušné
vrstevnice
"približujú"v rovine
ku krivke
. Hodnota
je potom najmenšou hodnotou parametra
, pre ktorú "pohybujúce sa"vrstevnice "dosiahnu"krivku
, a to v nejakom bode
. Intuitívne sa
dá nahliadnuť (a aj exaktne dokázať), že v bode
dôjde k dotyku vrstevnice
s krivkou
. To znamená, že v bode
majú krivky
a
spoločnú dotyčnicu, a teda aj
rovnobežné normálové vektory. Ako vieme z
podkapitoly 4.2.4, normálový vektor k vrstevnici
v bode
je práve vektor gradientu
v danom bode, čiže
. Podobne, normálový
vektor v tom istom bode ku krivke
je
.
Keďže sme zistili, že tieto vektory musia byť rovnobežné, musia byť jeden násobkom druhého, t.j.
existuje nejaké číslo
také, že
.
Podobné závery platia aj pre určovanie najväčšej
hodnoty funkcie na krivke
. Uvedená metóda
lokalizovania extrémov sa nazýva Lagrangeova metóda
hľadania viazaných extrémov; uvedieme jej zhrnutie.
Lagrangeova metóda. Nech funkcie a
majú
spojité parciálne derivácie na nejakej oblasti v rovine. Nech
na krivke
funkcia
nadobúda svoju
najmenšiu, resp. najväčšiu hodnotu v bode
.
Potom súradnice
spolu s nejakým číslom
spĺňajú nasledujúcu sústavu rovníc:
Keďže gradient je vektor, ktorého zložky sú
parciálne derivácie, môžme prvú z uvedených rovníc
napísať v tvare
. Sústava rovníc (4.15) je teda
ekvivalentná so sústavou troch rovníc s tromi neznámymi:
Poznamenajme, že Lagrangeova metóda má tvar implikácie,
a teda s jej pomocou dostaneme len body , ktoré sú
kandidátmi na to, aby v nich funkcia
mala najmenšiu
alebo najväčšiu hodnotu. O tom, či sa v danom bode
nejaký extrém vôbec nadobudne, musíme rozhodnúť
inak. Spravidla sa pritom opierame o geometrické úvahy a
o fakt, že spojitá funkcia na uzavretej a ohraničenej
množine
vždy nadobudne svoju najmenšiu, resp.
najväčšiu hodnotu v niektorom bode množiny
.
-
Príklad 1.
Nájdite najmenšiu a najväčšiu
hodnotu funkcie na krivke
.
Riešenie: Lagrangeova metóda pracuje pre krivky s
rovnicou , preto v našom prípade je
. Najprv vyriešime sústavu rovníc
(4.16), teda:
Lagrangeova metóda pre lokalizovanie viazaných extrémov
pre funkcie troch premenných je obdobná. Nech
a
sú funkcie, ktoré majú na nejakej oblasti
v
spojité parciálne derivácie prvého rádu.
Potom súradnice
bodu, v ktorom
funkcia
nadobúda na ploche
svoju
najmenšiu, resp. najväčšiu hodnotu, spĺňajú
sústavu rovníc
-
Príklad 2.
Na ploche nájdite body, ktoré
sú najbližšie k počiatku súradnicovej sústavy.
Riešenie: Vzdialenosť bodu od počiatku
súradnicovej sústavy sa rovná
.
Našou úlohou je nájsť body
na ploche
, v ktorých funkcia
nadobudne najmenšiu
hodnotu; to nastane práve vtedy, keď za tých istých
podmienok funkcia
nadobudne najmenšiu
hodnotu. (Inak povedané, namiesto minimalizácie vzdialenosti
minimalizujeme jej druhú mocninu, čím sa vyhneme
výrazom s odmocninami.) Hľadáme teda body, v ktorých funkcia
nadobúda svoju najmenšiu hodnotu na
ploche určenej rovnicou
; naša väzbová
funkcia je teda
. Postupujeme Lagrangeovou
metódou, teda zostavíme sústavu rovníc podľa
(4.18):
Nasledujúce dva odstavce budú venované riešeniu tejto
sústavy.
Z tretej rovnice máme
, a teda
alebo
. Ak
, tak zo štvrtej rovnice máme
.
Vyjadrením
z prvých dvoch rovníc dostávame
, čiže
. To v kombinácii s
napokon dáva dve riešenia:
a
, alebo
a
. Pamätajme, že to všetko bolo v prípade
;
tak dostávame súradnice dvoch bodov, ktoré spĺňajú
Lagrangeove rovnice (4.18):
a
.
Zostáva vyšetriť prípad, keď , a teda
. Potom z prvých dvoch rovníc dostávame
a
, čo je možné iba vtedy, ak
.
Zo štvrtej rovnice potom máme
, a teda
.
Tak dostávame súradnice ďalších dvoch bodov
spĺňajúcich Lagrangeove rovnice:
a
.
Body až
sú teda kandidátmi na tie body, v
ktorých funkcia
nadobudne svoju
najmenšiu hodnotu na ploche
. Pre hodnoty
funkcie
v týchto bodoch máme:
, a
. Z geometrickej úvahy (vrstvové plochy
funkcie
sú guľové plochy so stredom v počiatku)
vyplýva, že hodnota
je naozaj najmenšou
hodnotou funkcie
na ploche
, a nadobúda sa
v bodoch
.
Hľadaná najmenšia vzdialenosť plochy
od počiaktu súradnicovej sústavy je teda
a realizuje sa v bodoch
a
.
Na záver uvedieme príklad, kedy o existencii extrémov pri použití Lagrangeovej metódy musíme rozhodnúť neštandardne.
-
Príklad 3.
Určte najmenšiu a najväčšiu hodnotu
funkcie na ploche určenej rovnicou
.
Riešenie: Postupujeme opäť Lagrangeovou
metódou, čiže zostavíme sústavu rovníc podľa
(4.18):
Vidíme, že
a
Môžme
teraz tvrdiť, že hodnoty
a
sú najmenšou a
najväčšou hodnotou funkcie
na danej ploche? Nuž,
ak by naša plocha určená rovnicou
bola uzavretá a ohraničená, tak áno. Žiaľ, táto
plocha je rovina v priestore, a teda je neohraničená,
a uvedený princíp nemožno použiť.
Pomôžeme si nasledovne: Vyjadríme z rovnice roviny
a dosadíme do našej funkcie
, čím dostávame funkciu
dvoch premenných
. Ak teraz napr.
, tak
máme
, a táto funkcia pre
má limitu
. To znamená, že naša funkcia nemá najmenšiu
hodnotu! Podobne, ak napr.
, tak
, a táto
funkcia má pre
pre zmenu limitu
, t.j. funkcia
nemá ani najväčšiu hodnotu! Vidíme, že
napriek existencii až 4 kandidátov na extrémy vyplývajúcich
z Lagrangeovej metódy, funkcia
v skutočnosti nemá ani
najmenšiu, ani najväčšiu hodnotu na danej ploche (rovine).