Pojmy gradientu a derivácie v smere najprv vysvetlíme na funkciách
dvoch premenných. Nech je funkcia dvoch premenných, ktorá
je na nejakej oblasti
spojitá spolu so svojimi
parciálnymi deriváciami
a
. Ako vieme, grafom takejto
funkcie je plocha v trojrozmernom priestore, určená rovnicou
. Nech
je bod z oblasti
a nech
je jednotkový vektor (t.j.
vektor jednotkovej dĺžky). Priamka v rovine
určená
bodom
a vektorom
má parametrické vyjadrenie v tvare
Dá sa ľahko nahliadnuť, že hľadaná smernica dotyčnice
nie je nič iné ako derivácia v bode
. (Zdôvodnite
podrobne; ako je pritom využitý fakt, že vektor
je
jednotkový ?). Keďže
ide o zloženú funkciu (premenné
teraz závisia od
),
na výpočet derivácie
použijeme časť 1 reťazového pravidla z predchádzajúcej
podkapitoly, spolu s deriváciami výrazov (4.8):
Definícia gradientu a výpočet derivácie v smere.
Pod gradientom funkcie rozumieme
dvojrozmerný vektor, ktorého súradnice sú parciálne derivácie
funkcie
podľa
a
(v tomto poradí). Tento vektor je
zvykom označovať symbolom
(čítaj
"nabla ef"); gradient funkcie
je teda vektor
V praxi pri funkcii dvoch premenných často potrebujeme stanoviť rýchlosť zmeny funkčných hodnôt v okolí nejakého bodu,
a to v smere danom nejakým jednotkovým vektorom. Ako je vidieť,
táto rýchlosť zmeny je presne hodnota derivácie v smere
daného vektora (v danom bode).4.2 V tejto
súvislosti má významnú
geometrickú a fyzikálnu interpretáciu samotný gradient:
Hodnota gradientu v bode je totiž vektor vyjadrujúci
smer najstrmšieho rastu funkcie
z bodu
.
-
Príklad 1.
Vypočítajte vektor, v smere ktorého
funkcia
rastie najstrmšie v okolí bodu
.
Riešenie: Smer najstrmšieho rastu je daný hodnotou
gradientu v bode
, čiže vektorom
-
Príklad 2.
Vypočítajte deriváciu funkcie
v bode
v smere vektora
.
Riešenie: Predovšetkým z vektora musíme
vytvorť príslušný jednotkový vektor
,
a to tak, že súradnice vektora
vynásobíme
prevrátenou hodnotou jeho dĺžky. Keďže dĺžka
vektora
je
, príslušný
jednotkový vektor je
. Ďalej si potrebujeme
vypočítať hodnotu gradientu funkcie
v bode
:
Gradient, vrstevnice a ich dotyčnice. Ďalšia dôležitá
geometrická vlastnosť gradientu súvisí s vrstevnicami, t.j.
krivkami v rovine , ktoré sú dané rovnicami typu
:
Ak bod je bodom vrstevnice
, tak
gradient
je normálový vektor k danej
vrstevnici v bode
, t.j. vektor kolmý na dotyčnicu
k danej vrstevnici v bode
.
Z toho ihneď vyplýva, že rovnica dotyčnice
(v rovine ) ku vrstevnici
v bode
je daná skalárnym súčinom gradientu a vektora
, teda
-
Príklad 3.
Vypočítajte rovnicu dotyčnice ku
hyperbole v bode
.
Riešenie: Danú hyperbolu budeme považovať za
vrstevnicu funkcie
zodpovedajúcu výške
. Pre hodnoty parciálnych derivácií v bode
máme
, a
. Podľa
vzťahu (4.10) pre hľadanú rovnicu dotyčnice
dostávame:
Funkcie troch premenných. Uvedené fakty o gradiente a
derivácii v smere sa ľahko zovšeobecnia pre funkcie troch
(a aj viac) premenných. Ak je funkcia troch premenných
so spojitými parciálnymi deriváciami na nejakej trojrozmernej
oblasti
, tak pod gradientom funkcie
na tejto oblasti
rozumieme vektor
Podobným spôsobom sa dajú zovšeobecniť aj geometrické fakty súvisiace s gradientom, len je všetky pojmy potrebné transformovať o jednu dimenziu vyššie:
Ak bod
je bodom vrstvovej plochy
,
tak gradient
je normálový vektor k danej
vrstvovej ploche v bode
, t.j. vektor kolmý na dotykovú
rovinu k danej vrstvovej ploche v bode
.
Odtiaľ vyplýva, že rovnica dotykovej roviny
ku vrstvovej ploche v bode
je daná skalárnym súčinom gradientu a vektora
, teda
-
Príklad 4.
Vypočítajme hodnotu derivácie funkcie
v bode
v smere vektora
.
Riešenie: Najprv vytvoríme jednotkový vektor
prislúchajúci k vektoru
; pretože
, tak
. Vektor gradientu v bode
nájdeme pomocou
vzorca (4.11) a dosadenia súradníc bodu
:
-
Príklad 5.
Nájdite rovnicu dotykovej roviny ku ploche
jednodielneho hyperboloidu
v bode
.
Riešenie: Danú plochu považujeme za vrstvovú plochu
funkcie
pre hodnotu
;
dotyková rovina
je potom určená vzorčekom (4.13). Pre súradnice
gradientu (čiže normálového vektora) máme:
,
, a
. Dosadením do
(4.13) dostaneme hľadanú rovnicu dotykovej roviny:
Poznámka. Na určenie dotykovej roviny máme zatiaľ dva prostriedky: Práve uvedenú gradientovú metódu vedúcu k formulke (4.13), a metódu linearizácie z podkapitoly 4.2.2, čiže vzorček (4.3). Odporúčame čitateľovi, aby si touto druhou metódou overil výsledok získaný v predchádzajúcom príklade.