Integrovanie rýdzo racionálnych funkcií

Každú rýdzo racionálnu funkciu môžeme vyjadriť v tvare súčtu elementárnych zlomkov ([H], časť 6.4.2). Preto k integrovaniu rýdzo racionálnych funkcií stačí vedieť integrovať všetky štyri typy elementárnych zlomkov.
a) Integrál prvého typu zlomkov prevedieme jednoduchou úpravou na základný integrál:

\begin{displaymath}
\int \frac{a}{x-r}\,dx \stackrel{(t=x-r)}{=} a\int \frac{dt}{t}
= a\ln\vert t\vert + c = a\ln\vert x-r\vert + c.
\end{displaymath}

$\clubsuit$

-


Príklad 11. Vypočítame $\int\frac{3}{2-5x}\,dx$.


Riešenie:

\begin{displaymath}
\int\frac{3}{2-5x}\,dx = -\frac35 \int \frac{dx}{x-\frac25}...
...rac25)}{=} -\frac35 \ln\left \vert x-\frac25\right \vert + c.
\end{displaymath}

$\clubsuit$

b) Integrál druhého typu zlomkov riešime analogicky. Pre $n>1$

\begin{displaymath}
\int \frac{a}{(x-r)^n}\,dx \stackrel{(t=x-r)}{=} a\int
t...
...rac{t^{-n+1}}{-n+1} + c =
\frac{a}{(1 - n)(x-r)^{n-1}} + c.
\end{displaymath}

-


Príklad 12. Vypočítame $\int\frac{8}{(2x+3)^4}\,dx$.


Riešenie:

\begin{displaymath}
\int\frac{8}{(2x+3)^4}\,dx = 8 \int \frac{dx}{2^4(x+\frac32)^4}
\stackrel{(t=x+\frac32)}{=} \frac12 \int t^{-4}\,dt =
\end{displaymath}


\begin{displaymath}
= \frac12\cdot \frac{t^{-3}}{-3} + c = -\frac{1}{6(x+\frac32)^3} + c.
\end{displaymath}

$\clubsuit$

c) Tretí typ zlomku $\frac{ax+b}{x^2+px+q}$, kde $p^2-4q<0$, integrujeme nasledovne:

  1. Algebraickými úpravami rozdelíme zlomok na dva zlomky, ktorých menovatele sú zhodné s menovateľmi pôvodného zlomku. Čitateľ prvého je lineárna funkcia, ktorá je číselným násobkom derivácie menovateľa a čitateľ druhého je číslo:

    \begin{displaymath}
\frac{ax+b}{x^2+px+q} = \frac{\frac{a}{2}(2x+p)}{x^2+px+q} +
\frac{b-\frac{ap}{2}}{x^2+px+q}.
\end{displaymath}

  2. Prvý zlomok integrujeme nasledovne:

    \begin{displaymath}
\int \frac{\frac{a}{2}(2x+p)}{x^2+px+q}\,dx \stackrel{(t=x^...
...c{a}{2} \int \frac{dt}{t} = \frac{a}{2}\ln(x^2 + px + q) + c.
\end{displaymath}

    Prečo netreba v poslednom logaritme písať absolútnu hodnotu?
  3. Integrál druhého zlomku úpravami a substitúciou prevedieme na $\int \frac{dt}{t^2+1}$.
-


Príklad 13. Vypočítame integrál $\int \frac{3x-1}{x^2+4x+10}\,dx$.


Riešenie:

  1. Najskôr upravíme integrovaný zlomok na súčet dvoch zlomkov s popísanými vlastnosťami

    \begin{displaymath}
\frac{3x-1}{x^2+4x+10} =
\frac{\frac32(2x+4)}{x^2+4x+10} + \frac{-7}{x^2+4x+10}.
\end{displaymath}

  2. Počítame prvý integrál

    \begin{displaymath}
\frac32 \int \frac{2x+4}{x^2+4x+10}\,dx \stackrel{(t=x^2+4x...
...=}
\frac32 \int \frac{dt}{t} = \frac32 \ln\vert t\vert + c =
\end{displaymath}


    \begin{displaymath}=\frac32 \ln(x^2+4x+10) + c.
\end{displaymath}

  3. Počítame druhý integrál

    \begin{displaymath}
\int \frac{-7}{x^2+4x+10}\,dx = -7 \int\frac{dx}{x^2+4x+10} =
-7 \int \frac{dx}{(x+2)^2+6} =
\end{displaymath}


    \begin{displaymath}
=-\frac76 \int\frac{dx}{\left( \frac{x+2}{\sqrt{6}} \right)...
...+2}{\sqrt{6}})}{=}
-\frac76 \int \frac{\sqrt{6}dt}{t^2+1} =
\end{displaymath}


    \begin{displaymath}
= -\frac{7}{\sqrt{6}} \mbox{arctg}\,t + c =
-\frac{7}{\sqrt{6}} \mbox{arctg}\,\frac{x+2}{\sqrt{6}} + c.
\end{displaymath}

    Výsledok je súčtom obidvoch integrálov:

    \begin{displaymath}
\int \frac{3x-1}{x^2+4x+10}\,dx = \frac32 \ln(x^2+4x+10) -
\frac{7}{\sqrt{6}} \mbox{arctg}\,\frac{x+2}{\sqrt{6}} + c.
\end{displaymath}

$\clubsuit$

d) Integrály zo zlomkov štvrtého typu $\frac{ax+b}{(x^2+px+q)^n}$ pre $n>1$ sa počítajú zložitou rekurentnou metódou. Pre výsledné vzťahy pozri [E], časť Integrovanie racionálnych funkcií. -


Príklad 14. Vypočítame integrál $\int \frac{4x^3-14x^2+28x-7}{(x-2)^2(x^2-2x+5)}\,dx$.


Riešenie: Úlohu budeme riešiť v niekoľkých krokoch.

  1. Integrovanú rýdzo racionálnu funkciu rozložíme na elementárne zlomky

    \begin{displaymath}
\frac{4x^3-14x^2+28x-7}{(x-2)^2(x^2-2x+5)} =
\frac{2}{x-2} + \frac{5}{(x-2)^2} + \frac{2x-3}{x^2-2x+5}.
\end{displaymath}

  2. Integrujeme prvý integrál

    \begin{displaymath}
\int \frac{2}{x-2}\,dx = 2 \ln \vert x-2\vert + c.
\end{displaymath}

  3. Integrujeme druhý integrál

    \begin{displaymath}
\int \frac{5}{(x-2)^2}\,dx = -\frac{5}{x-2} + c.
\end{displaymath}

  4. Podobne ako v predchádzajúcom príklade integrujeme tretí integrál. Podrobnosti necháme na čitateľa.

    \begin{displaymath}
\int \frac{2x-3}{x^2-2x+5}\,dx
= \int \left( \frac{2x-2}{x^2-2x+5} - \frac{1}{x^2-2x+5}\right)\,dx
=
\end{displaymath}


    \begin{displaymath}
=\ln(x^2-2x+5) -
\frac14 \int \frac{dx}{(x-1)^2 + 4} =
\end{displaymath}


    \begin{displaymath}
=\ln(x^2-2x+5) -
\frac14 \int \frac{dx}{\left(\frac{x-1}{2}\right)^2+1} =
\end{displaymath}


    \begin{displaymath}
= \ln(x^2-2x+5) - \frac12 \mbox{arctg}\,\left( \frac{x-1}{2} \right) + c.
\end{displaymath}

  5. Sčítame všetky vypočítané integrály

    \begin{displaymath}
\int \frac{4x^3-14x^2+28x-7}{(x-2)^2(x^2-2x+5)}\,dx =
\end{displaymath}


    \begin{displaymath}
= 2 \ln \vert x-2\vert - \frac{5}{x-2} +
\ln(x^2-2x+5) - \frac12 \mbox{arctg}\,\left( \frac{x-1}{2} \right) + c.
\end{displaymath}

$\clubsuit$