Pri riešení sústav lineárnych rovníc ste na strednej škole používali tri základné operácie: výmena dvoch rovníc, vynásobenie l'ubovol'nej rovnice nenulovou konštantou, a pripočítanie nejakého násobku jednej rovnice k inej rovnici. Ako uvidíme neskôr, metódy riešenia sústav lineárnych rovníc sa výhodne formulujú práve v reči matíc. Preto je užitočné zaviest' analógie uvedených operácií aj na maticiach. Pôjde o nasledovné tri tzv. riadkové operácie: O1: Vzájomná výmena niektorých dvoch riadkov matice. O2: Vynásobenie niektorého riadku nenulovou konštantou. O3: Pripočítanie násobku jedného riadku matice k inému riadku.
            Príklad 1. 
            Nižšie uvedená matica  vznikla z matice
 vznikla z matice
 postupnou aplikáciou nasledujúcich troch riadkových 
operácií: Vynásobením druhého riadku konštantou
 postupnou aplikáciou nasledujúcich troch riadkových 
operácií: Vynásobením druhého riadku konštantou  , 
pripočítaním trojnásobku tretieho riadku k prvému 
riadku, a napokon výmenou druhého a tretieho riadku.
, 
pripočítaním trojnásobku tretieho riadku k prvému 
riadku, a napokon výmenou druhého a tretieho riadku.
 
Dve matice nazveme ekvivalentné, ak jednu možno 
utvorit' z druhej pomocou konečnej postupnosti riadkových 
operácií  O1, O2, O3. Pre ekvivalenciu matíc rezervujeme 
symbol  ; pre matice z nášho príkladu teda platí
; pre matice z nášho príkladu teda platí 
 .
.