Absolútna hodnota reálneho čísla
Nech . Absolútnu hodnotu čísla
označujeme a rozumieme ňou číslo
Nech sú reálne čísla. Potom platí:
-
-
-
-
-
-
, pre každé prirodzené číslo
-
-
( trojuholníková nerovnosť )
-
Geometrický význam absolútnej hodnoty reálneho čísla je
vzdialenosť obrazu čísla na číselnej osi od začiatku.
Vzdialenosť bodu od bodu na číselnej osi je preto .
Príklad 17.
Riešme rovnicu:
Riešenie:
Najskôr rovnicu upravíme tak, aby neobsahovala absolútnu hodnotu.
Uvažujeme dva prípady:
a)
, potom a daná rovnica je ekvivalentná
so systémom
|
|
|
(1.9) |
|
|
|
(1.10) |
Riešením nerovnice (1.9) je interval
.
Riešením rovnice (1.10) je číslo
.
Preto riešením systému (1.9), (1.10) je
prienik týchto množín:
.
b)
, potom a daná rovnica je ekvivalentná
so systémom
|
|
|
(1.11) |
|
|
|
(1.12) |
Riešením nerovnice (1.11) je interval .
Riešením rovnice (1.12) je číslo
.
Preto riešením systému (1.11), (1.12) je
prienik týchto množín:
Riešením danej rovnice sú teda čísla
.
Príklad 18.
Riešme nerovnicu:
|
(1.13) |
Riešenie:
Keďže množina všetkých riešení je podmnožinou
reálnych čísel, budeme uvažovať všetky možné
prípady, ktoré môžu nastať. Sú to tieto štyri:
pre prípad a) platí:
Nerovnica (1.13) je ekvivalentná so systémom
nerovníc
Riešením tohoto systému sú všetky čísla , pre ktoré platí súčasne
(tretia nerovnica je
splnená pre ľubovoľné reálne číslo).
Riešením je
teda prienik intervalov
V prípade b) platí:
Nerovnica (1.13) je ekvivalentná so systémom
nerovníc
čiže
Keďže riešením poslednej nerovnice je ,
celý uvedený systém nemá riešenie.
V prípade c) platí:
Nerovnica (1.13) je ekvivalentná so systémom
Riešením
tohoto systému sú všetky čísla , pre ktoré platia súčasne všetky tri nerovnice:
to jest prienik
intervalov
V tomto
prípade teda systém nemá riešenie.
V prípade d) platí:
Nerovnica (1.13) je ekvivalentná so systémom
Riešením
tohoto systému sú všetky čísla , pre ktoré súčasne platí:
to jest prienik
intervalov
Riešením nerovnice (1.13) je zjednotenie intervalov
Subsections