V mnohých prípadoch nemôžeme nájsť primitívnu funkciu
alebo je táto funkcia veľmi zložitá. Okrem toho v praxi
môže byť funkcia
zadaná tabuľkou. Preto majú pre
výpočet určitých integrálov veľký význam približné
numerické metódy. Akúkoľvek metódu však môžeme použiť
len vtedy, ak je funkcia
integrovateľná na danom intervale
, kde
.
Metódy numerického výpočtu hodnoty integrálu
sa zakladajú na tom, že sa funkcia
nahradí
jednoduchšou, aproximujúcou funkciou
(napr. polynómom) a potom sa približne kladie
V jednej z najjednoduchších metód sa krivka
nahradí na
intervale
úsečkou priamky prechádzájúcej bodmi
, t.j. polynómom 1. stupňa.
Obrázok 2.6:
Lichobežníkový vzorec.
 |
Plocha útvaru ohraničeného
zhora
sa nahradí približne plochou útvaru ohraničeného
zhora spomínanou úsečkou. Dostávame vzorec
 |
(2.28) |
známy pod menom lichobežníkový vzorec. Ak položíme
a rozdelíme interval
pomocou ekvidistantných bodov
na
rovnakých častí, na každej z nich použijeme vzorec (2.28) a výsledky sčítame, dostaneme
a po úprave všeobecný lichobežníkový vzorec
 |
(2.29) |
Pri inej často používanej metóde približného výpočtu
hodnoty integrálu sa funkcia
nahradí polynómom 2. stupňa,
ktorého grafom je parabola prechádzajúca troma bodmi
.
Obrázok 2.7:
Simpsonov vzorec.
 |
Po integrovaní takého polynómu
dostávame vzorec
 |
(2.30) |
známy pod menom Simpsonov vzorec. Nech
je párne čí
slo. Ak položíme
a rozdelíme interval
pomocou ekvidistantných bodov
na
rovnakých častí, na každom z
intervalov
použijeme vzorec (2.30) a výsledky
sčítame, dostaneme po úprave všeobecný Simpsonov vzorec
 |
(2.31) |
Ak je funkcia
daná analyticky (nie tabuľkou), treba
ešte odhadnúť chybu, s akou sme integrál vypočítali. Nepresnosť
lichobežníkového vzorca (2.28) je
kde
. Nepresnosť Simpsonovho vzorca (2.30) je
kde
. Vidíme teda, že výpočet hodnoty určitého
integrálu podľa Simpsonovho vzorca je väčšinou presnejší.
-
Príklad 1.
Vypočítajme približnú hodnotu integrálu
podľa lichobežníkového vzorca (2.29) s
a podľa Simpsonovho vzorca (2.31) s
.
Riešenie:
Budeme potrebovať tieto hodnoty
:
Podľa lichobežníkového vzorca (2.29) dostaneme
Podľa Simpsonovho vzorca (2.31) dostaneme
Presná hodnota integrálu je
.