Táto metóda je odvodená zo vzťahu pre deriváciu súčinu funkcií a
spočíva v nasledovnom:
Nech funkcie
a
majú derivácie v intervale
. Potom
 |
(1.6) |
v intervale
.
Ako je vidieť, metóda sa používa na integrovanie súčinu funkcií.
Jednu z nich zvolíme za
, druhú za
a výpočet daného
integrálu prevedieme na výpočet iného integrálu. Pritom za funkciu
volíme ľubovoľnú (čo najjednoduchšiu) primitívnu funkciu
k funkcii
.
-
Príklad 8.
Vypočítame integrály
a)
b)
c)
.
Riešenie:
a) Ide o integrál súčinu funkcií
a
. Máme dve
možnosti ako požiť metódu:
Po dosadení do 1.6 dostaneme v prvej možnosti integrál
, ktorý je ešte zložitejší ako pôvodný,
použitím druhej možnosti dostaneme jednoduchý integrál
.
b) Znova máme dve možnosti voľby:
Pri druhej možnosti je v tejto chvíli obtiažne vypočítať aj funkciu
(pre riešenie pozri poznámku na konci tejto
časti a tiež Cvičenia), preto zvolíme prvú
možnosť:
c) Z dvoch možností zvolíme nasledovnú (odporúčame čitateľovi
skúsiť druhú možnosť a porovnať):
Ako voliť funkcie
a
v metóde per partes, ak chceme byť
úspešní?
- Nemal by byť problém vypočítať funkcie
a
.
- Integrál
by mal byť ľahší ako pôvodný
integrál.
V ďalšom príklade odporúčame čitateľovi preveriť správnosť voľby
funkcií
a
.
-
Príklad 9.
Vypočítame neurčité integrály
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
.
Riešenie:
a)
b)
c) V tomto príklade nejde o integrál súčinu, avšak
integrovanú funkciu môžeme výhodne zapísať v tvare súčinu
! Pri počítaní obdržaného integrálu
použijeme substitučnú metódu. Odporúčame čitateľovi premyslieť si
detaily.
d)
e) V tomto príklade budeme musieť použiť metódu per partes
opakovane dvakrát.
f) V tomto príklade musíme použiť metódu opakovane trikrát. Voľbu
a
vyznačíme len prvýkrát a necháme na čitateľa doplnenie
ďalších. Z technického hľadiska je výhodné prepísať funkciu
.
g) V tomto príklade použijeme metódu dvakrát, čo nám umožní
vyjadriť hľadaný integrál pomocou neho samého. Z obdržanej rovnice
ho potom vypočítame. Poznamenajme ešte, že v tomto príklade obidve
voľby funkcií
a
vedú k riešeniu.
Ak označíme hľadaný integrál symbolom
,
tak sme dostali rovnicu
, z ktorej
vypočítame
h) Riešenie tohoto príkladu je podobné predchádzajúcemu.
Po úprave, pri označení
, dostávame
rovnicu
, ktorej
riešením je
i)
Po úprave, pri označení
, dostávame
riešenie
Poznámka 4.
Ako sme videli v častiach c) a i), metódu môžeme použiť aj vtedy,
ak integrovaná funkcia nie je súčinom dvoch funkcií. Vtedy za druhý
činiteľ považujeme konštantu
. Podobne sa riešia integrály
V častiach g), h) a i) sme videli, že niekedy po použití
metódy nedostaneme jednoduchší integrál, ale podobný pôvodnému. Po
opakovanom použití metódy vyjadríme pôvodný integrál pomocou neho
samého a z obdržanej rovnice ho vypočítame.
Záver:
Metódu integrovania per partes používame pri integáloch typu
, kde
je mnohočlen (môže byť aj
!), prípadne racionálna funkcia
a
je trigonometrická alebo transcendentná funkcia
(exponenciálne, logaritmická, cyklometrická alebo hyperbolická).
Pritom volíme:
a
, ak
je trigonometrická, exponenciálna
alebo hyperbolická funkcia a postup opakujeme
- krát, kde
je
stupeň polynómu
.
a
, ak
je cyklometrická alebo
logaritmická funkcia. Dostaneme tak integrál z racionálnej alebo
iracionálnej funkcie. Pre ich výpočet pozri nasledujúcu časť.
Subsections