úvod fotogaléria relax výskum výučba iné osobné english version

Yosemity

Je nespornou atrakciou domácich, ale najmä zahraničných turistov. Najvyššie vodopády USA sa nachádzajú práve tu a okrem toho... ak sa v ňom stratíte, rozlúčte sa na noc so svojim batohom. Medvede tu pre potraviny otvoria auto ako konzervu, tak čo by zostalo z vás?

Inak, Yosemity mi velmi pripomínali naše veľhory, ak pominiem "jemne" odlišný tvar skalných útvarov a špeciálne druhy borovíc, ktoré majú iba tam. Ponúkajú rovnako lesnú ako skalnú turistiku, chodníčky sú značené kamennými pyramídkami,a z hlavného turistického centra sa dajú všetky známe atrakcie uvidieť za jeden deň. Samozrejme, celý národný park je oveľa väčší a stálo by za to preliezť ho nakrížom s batohom a výbavou na niekoľko dní až týždňov (a s povolením oficiálnych miest). Toľko času som nemal, tak som si aspoň užil nekonečných serpentín kľukatej cestnej siete naprieč parkom a kvílenia rozpálených pneumatík nášho požičaného Forda.

V kempoch sú preto inštalované oceľové skrinky s dvojsystémovým uzamykaním pre prípad, že sa jednému takému Yogimu podarí rozlúštiť princíp klasickej západky. Zrejme je to účinné, v noci bez baterky som nad tým sám maturoval bezmála štvrťhodinu.
Daľšiu noc som už nemusel. Za dodnes nejasných okolností sme s kamarátom po viac-hodinovej prechádzke stratili značku menej používaného chodníka (kdesi za North Dome) a zvyšok dňa sme už len márne pobiehajúc s mapou razili cestu panenenskými zrázmi a hustým porastom, kým nás osud nevyplul na okraj viac ako stometrovej skalnej steny. To už bolo aj na nás dosť. Krátko po západe slnka sme sa unavení a špinaví zložili na jednej planine pri lese s úžasným výhľadom na údolie, rozložili oheň a do rána - v mizérii neznesiteľného chladu, s pocitom, že ihličie a mravce mám snád už aj v zadku, a s ušami na stopkách - prečkali v občasných záchvatoch milosrdného mikrospánku. ...


 


... Ráno prišlo s rozuzlením nášej epopeje. Neďaleko táboriska sa hadil turistický chodník, ktorý viedol až do nášho autokempu. No čo, aspoň bola sranda. Batohy boli samozrejme celú noc asi 30 metrov vzdialené, aby jediný,kto by tú srandu prežil, nebol medved. Alebo ranger. Po mastnej pokute, ktorú by nám napálil za rozloženie ohňa v lese (navyše v čase katastrofálneho sucha) by sme totiž pomreli od hladu, kedže nás čakal ešte týždeň potuliek po západe Spojených štátov.