Referencie

Ako študent MPM som nadobudol cenné vedomosti a informácie ohľadom matematického modelovania a počítačových simulácií. Od základov matematickej analýzy, lineárnej algebry a štatistiky sme sa postupne dostali k modelovaniu časových radov, optimalizačným metódam či k modelom popisujúcim prúdenie tekutín alebo prestup tepla. To všetko paralelne s programovaním preberaného učiva vo viacerých programovacích jazykoch, bez ktorého sa inžinier dnes vo väčšej či menšej miere nezaobíde. Z praxe môžem potvrdiť, že proces vývoja produktov sa čoraz viac spolieha práve na počítačové modely a simulácie, na ktoré sú tým pádom kladené viac a viac náročnejšie požiadavky. Simulujú sa menšie zmeny dizajnu produktu az po komplexné multifyzikálne problémy kombinujúce pevnostné, vibračné analýzy spolu s prestupom tepla či prúdením tekutín alebo elektromgnetizmom. Firmy s vlastným vývojom vyhľadávajú inžinierov nielen na simulácie ako také ale aj na vývoj vlastných simulačných softvérov zameraných na potreby produktov firmy. A práve na tieto pozície sú absolventi MPM veľmi vhodnými kandidátmi.

Jednoznačným pozitívom MPM je prístup katedry a vyučujúcich, odborníkov v obore, ktorí ostali ľuďmi. Pokiaľ sa chcete učiť, ste na správnom mieste. Skúšky ani body zo semestra nedostanete zadarmo, to určite nie. Niektorí boli schopní aj kožu z nás zodrať, aby mali istotu, že skutočne rozumieme učivu, ale vždy sa dalo konzultovať, nebol problém si vypýtať dodatočnú literatúru, vzorové príklady, vypýtať nápovedu k riešeniu zadania. Alebo len tak podebatovať medzi prednáškami. Doteraz mi rezonuje v pamäti, ako sme sa s jedným výborným prednášajúcim dostali od hodnotenia môjho zadania k diskusii o determinizme. Vysoko hodnotím aj prístup k mnohým prednáškam, kedy vám nielen odprednášajú učivo, ale aj ho študentom na reálnych príkladoch vysvetľujú. Premenu sucho znejúcich poučiek na fascinujúce aplikačné možnosti som zažila veľakrát. A že to nie je bežná prax, hovorí spomienka z prvých týždňov v prváku. Spolužiak, toho času súčasne tretiak na Matfyze, s nadšením vyhlasoval, že sa konečne dozvedel, na čo je v reálnom živote dobrý gradient (v matematike bežný pojem). Som promovaná inžinierka matematička, čo samo o sebe znie paradoxne. To, čo som sa naučiť chcela, viem. Namodelujem jav. Alebo predmet. Alebo jav pôsobiaci na predmet. Do toho si niečo naprogramujem. Napríklad taký Twitter (jedno z reálnych zadaní ;)). Alebo si zanalyzujem dáta. Môžem si aj čo to zoptimalizovať. Alebo spočítať pravdepodobnosť. Jednoducho , kto má reálny záujem sa vzdelávať, MPM mu môže byť dobrým odrazovým mostíkom, s matematikou a programovaním sa dá robiť takmer čokoľvek. A navyše sa tu naučíte niečo, čo si mnohí zamestnávatelia cenia oveľa viac ako samotný titul v obore. Systematicky pracovať v tíme i samostatne.

Štúdium odboru Matematicko-počítačové modelovanie mi okrem pevných základov z rôznorodých oblastí aplikovanej matematiky a pre mňa v tom čase aj úplne nových skúseností s programovaním, v nie jednom ale hneď niekoľkých programovacích jazykoch, otvorilo aj brány do sveta. Krátko po úspešnom ukončení štúdia som absolvoval dvojmesačnú stáž v Indii, k čomu mi dopomohol aj môj profil absolventa na rozhraní matematiky a informatiky. Po návrate späť do Európy som sa z Bratislavy presunul do Paríža, kde už dva roky pracujem ako doktorand vo francúzskom národnom inštitúte pre výskum v informatike, aplikovanej matematike a automatizácii – INRIA. Počas posledných dvoch rokov strávených vo Francúzsku som mal možnosť preniknúť ešte hlbšie do sveta matematiky a numerických metód, no môžem skonštatovať, že štúdium na MPM mi dalo základný balík vedomostí, s ktorým som sa dokázal už v začiatkoch orientovať v spleti nových definícií a dôkazov. Ako veľkú výhodu vnímam, že sme hneď od začiatku štúdia boli v kontakte s programovaním, čo napríklad na ekvivalentnom študijnom programe na Univerzite Paríž VI nie je pre všetkých študentov samozrejmosť a niektorí sa k samotnému programovaniu dostanú až počas doktorátu. Čo som vnímal ako nedostatok MPM bola možnosť voľby pri výbere kurzov, najmä v druhom stupni štúdia, no myslím, že aj toto sa tiež už časom podarilo vychytať. Naopak obrovským pozitívom bol priateľský prístup vyučujúcich k študentom, keďže nás nebolo až tak mnoho ako na iných študijných programoch.

Inžinierske štúdium som absolvoval na odbore Matematicko-počítačové Modelovanie, SvF STU, u prof. Mikulu. Doktorandské v odbore aplikovaná matematika som tiež absolvoval uňho. Vážil som si u neho dve veci. Po prvé to bol individuálny prístup k študentom – keď som mu povedal, že sa nejaký predmet lepšie naučím z videí na YouTube ako sedením v škole, akceptoval to, a nechal ma ísť si svojou cestou. Po druhé, vedel umne integrovať študentov do vedeckých procesov na fakulte. Z toho som, koniec koncov, profitoval aj ja – na jar 2011 som vyhral československé kolo ŠVOČ v aplikovanej matematike. Toto je dnes už iba milý malý úspech, ktorý vtedy ale v mojom študentskom životopise dosť dobre vyzeral. Dnes viem, že u môjho vtedajšieho šéfa stáže v DLR a dnešného kolegu a kamaráta, Klausa Strobla, tento aspekt zavážil pri výbere vhodného študenta…

Na konci štúdia strednej školy som nebol pevne rozhodnutý akú vysokú školu a aký odbor by som mal študovať. Vedel som však, že ani čistá matematika, ani „hard-core“ programovanie by pre mňa nebolo to pravé. Nakoniec som sa po dlhom prieskume a čítaní študijných plánov rozhodol pre MPM. Samotné štúdium na MPM malo pre mňa viaceré výhody. Oproti „veľkým“ študijným programom,kde sa niekedy nájde aj okolo štyristo študentov v ročníku, môj ročník ako jeden z najpočetnejších, mal dokopy okolo dvadsať žiakov, čo neraz dopomáhalo nielen k osobnejšiemu prístupu vyučujúcich, ale aj k ochote komunikovať a o preberanej tematike diskutovať aj mimo rozvrhom vyčleneného času. Taktiež, ani tí hanblivejší študenti sa počas prednášky nebáli spýtať na niečo, čo im nebolo v tú chvíľu jasné. Štruktúrou sa MPM delí na bakalárske 3-ročné a inžinierske 2-ročné štúdium ako väčšina odborov vo svete. Obsahovo sa dá taktiež rozdeliť na dva stupne. V tom prvom, na začiatku, je potrebné vyštudovať matematicko-fyzikálne základy a postupy ako Analýza a Algebra, ktorých poznatky sa neskôr využívajú v druhej polovici bakalárskeho stupňa, kedy sa do popredia dostávajú predmety zamerané na samotné aplikácie ako napríklad Počítačová grafika. Druhá „polovica“ štúdia (inžiniersky stupeň) je hlavne zameraná na špecifické odvetvia/odbory, kde sa dá aplikovaná matematika využiť, či už vo výskume, vo vývoji alebo v bežnej praxi. Okrem toho sa počas celých piatich rokov študenti naučia a aktívne využívajú programovanie v najvyužívanejších aplikáciách a jazykoch. Pre mňa ako študenta malo najväčší význam získanie prehľadu vo sfére aplikovanej matematiky a jej využiteľnosti v odvetviach ako spomínaná Počítačová grafika, Finančná matematika, Analýza časových radov, Spracovanie obrazu, atď. Po štúdiu MPM som sa rozhodol pokračovať v doktorandskom štúdiu, ktoré v roku 2017 síce ukončím pod záštitou Padovskej univerzity, no samotné pracovisko a kanceláriu mám na Katedre matematiky Bolonskej univerzity. Počas PhD štúdia som sa zameral na digitálne spracovanie objektov nasnímaných 3D skenerom, pre výskum ktorých moje získané znalosti programovacích jazykov a výpočtových programov ďaleko presahovali miestne štandardy. Nadobudnuté teoretické znalosti a rozhľad mi pre túto špecializáciu poskytli pevné základy na riešenie problémov z praxe, ktoré sú na katedru dodávané vývojovými oddeleniami inžinierskych firiem z okolia Bologne.

Na základe rozhovorov s kamarátmi z iných univerzít a odborov by som mohol zhrnúť výhody štúdia na MPM v nasledovných bodoch:

• Štúdium podobné pozitívam na strednej škole – človek sa necíti stratený v mase, s vyučujúcim sa pozná bližšie oproti veľkokapacitným odborom.
• Získanie prehľadu v rôznych aplikáciách matematiky vo sfére výskumu, vývoja a praxe.
• Možnosť nájdenia/znovunájdenia vlastnej špecializácie a zamerania aj v rámci druhého stupňa štúdia.
• Popri nevyhnutných matematických základoch získanie zručností od začiatku štúdia v programovaní a výpočtových aplikáciách využívaných aj v praxi (C, C++, Python, Ansys, MatLab, Wolfram Mathematica, atď).
• Neustále zlepšovanie kvality štúdia na základe každoročnej spätnej odozvy a odporúčaní od samotných študentov.
• Výučba anglického jazyka v každom ročníku na zlepšenie vyjadrovania sa a prezentácie.

Ako každý mladý človek, aj ja som sa hľadal. Okolo svojich 14-15 rokov som sa venoval všetkému, ale zároveň aj ničomu. Skúšal som vytvárať animácie, programovať jednoduché stránky alebo programovať jednoduché kódy. Pri všetkých mojich pokusoch si nájsť miesto na Zemi stál môj brat. Pri rozhodovaní, kam na strednú, bolo rozhodnutie jednoznačné gympel. Po neúspešnom prijatí a opätovnom skúsení o rok, som rezignoval. Ostal som na Strednej škole strojníckej na Vranovskej a v 4. ročníku som sa prihlásil na vysokú školu. Rozhodoval som sa medzi strojníckou a stavebnou (na obe som bol prijatý bez prijímačiek za študijné výsledky). Neviem prečo, ale viac ma to ťahalo k Stavebnej fakulte, odbor Matematicko-počítačové modelovanie. Avšak môj nástup nebol taký úžasný, ako som očakával. Dovtedy som sa nemusel učiť, všetko mi stačilo pochopiť na hodine, ale teraz na univerzite to tak nebolo. Po mojom „excelentnom“ príchode prišiel tvrdý pád. Skúškové obdobie sa vôbec nepodarilo a ja som sa porúčal zo školy. Smutný to pád jedného nádejného študenta. Po pár mesiacoch prebdených nocí a premýšľania o živote som chytil druhú príležitosť za pačesy. Skončil som s bojovým umením (v ktorom som bol dobrý a chcel som to dotiahnuť ďaleko) a prihlásil som sa na kurzy organizované Stavebnou fakultou. Zopakoval, resp. naučil som sa veci, ktoré by mal študent prichádzajúci na univerzitu ovládať a znova som nastúpil do školy na rovnaký študijný odbor. Teraz som už vedel, do čoho idem.
Prvé tri roky na odbore Matematicko-počítačové modelovanie (MPM) boli zaujímavé, plné nových informácií, ale hlavne tie informácie boli podávané od tých najpovolanejších profesorov, docentov a doktorov, ktorí sú na Katedre matematiky a deskriptívnej geometrie najlepší. Oboznámil som sa s modernými metódami aplikovanej matematiky (numerická matematika, štatistika a pod) s rôznymi programovacími jazykmi a grafickými, vizualizačnými a matematickými softvérmi. Preto som po absolvovaní štúdia vôbec nepochyboval o tom, či pokračovať ďalej v príslušnom odbore. V rámci inžinierskeho štúdia som si rozvíjal získané poznatky v rôznych témach, ako boli napr. Aplikácie numerických metód, Moderné algoritmy a princípy tvorby softvérov, Optimalizačné metódy a riadenie atď. Počas dvoch semestrov inžinierskeho štúdia som pracoval na dohodu na Ústave informatiky SAV (ÚI SAV). Tu som zúročil svoje vedomosti a dosiahnuté zručnosti získané počas štúdia a bolo mi umožnené zapojiť sa do výskumu a napísať diplomovú prácu na tému Využitie grafického používateľského rozhrania pri simulácii požiaru. V roku 2012 som ju úspešne obhájil a získal cenu dekana Stavebnej fakulty za najlepšiu diplomovú prácu.
Po skončení štúdia som nastúpil na ÚI SAV a pokračoval v doktorandskom štúdiu, kde som veľmi úspešne ukončil doktorandské štúdium v odbore aplikovaná informatika na FIIT-ke (ÚI SAV má dohodu o školení doktorandov s FIIT STU). V januári tohto roku som obhájil dizertačnú prácu na tému Počítačová simulácia priebehu požiarov a analýza ich dôsledkov, kde som sa zaoberal počítačovou simuláciou požiaru v kinosále, modelovaním evakuácie pri požiari v tuneli a skúmal vplyv paralelizácie na presnosť výpočtu a efektívnosť realizácie simulácie na klastri počítačov. Tu bolo veľmi užitočné, že ako študent MPM som sa oboznámil s paralelnou realizáciou výpočtov a používaním klastra na katedre. V rámci doktorandského štúdia som sa zúčastnil na riešení troch vedecko-výskumných projektov a riešil niektoré čiastkové úlohy projektu financovaného zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Súčasťou výskumu bola aj mesačná stáž na poprednom európskom pracovisku zameraného na výskum v oblasti bezpečnostného inžinierstva a aktívna účasť na konferenciách vo Francúzku, Grécku a Fínsku. Tiež som sa z poverenia zástupcu prezidenta Českej a Slovenskej simulačnej spoločnosti zúčastnil, na zasadnutí výboru Federácie európskych simulačných spoločností EUROSIM v roku 2016 v Oulu vo Fínsku a zastupoval túto spoločnosť v zmysle jeho inštrukcií. Dnes, ako čerstvý post-doktorand sa plne venujem výskumu požiarov na Ústave informatiky SAV.
Na záver, by som chcel poďakovať v prvom rade prof. Mikulovi za jeho entuziazmus pri práci so študentmi a prirodzený rešpekt, doc. Handlovičovej za jej pomoc pri štúdiu, doc. Frolkovičovi za jeho nadšenie a výučbu predmetov a celej Katedre matematiky a deskriptívnej geometrie SvF STU. Ak by som sa mal znova rozhodnúť, kam a čo ísť po strednej škole študovať, vôbec by som neváhal a prihlásil sa opäť na MPM.